reklama

O čom môže byť náš futbal (alebo po návšteve Slovenského pohára)...

Tak túto otázku som si položil v stredu, keď som sa vybral na štvrťfinálový zápas tejto súťaže ročníka 2006/2007 Artmedia Bratislava - MŠK Žilina. Keďže futbal ma veľmi nenadchol, mal som čas rozmyšlať nad zopár súvislosťami...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Rozmýšlal som v práci takmer celý deň, či sa mi tam vôbec oplatí ísť. Kolegovia si zo mňa robili srandu, že či som normálny, keď takto zabíjam čas. "Veď predsa je to súboj dvoch "špičkových" (samozrejme na slovenské pomery) mužstiev" - odvetil som im. Nakoniec vyhralo moje zbláznenie pre futbal, ktoré trvá už odvtedy, čo som prvykrát kopol do lopty... A tak som sa s nádejou, že uvidím aspoň trochu kvalitný futbal, vybral za Starý bratislavský most na štadión Artmedie.

Zápas sa hral v stredu 4.4.2007 o 15:30. Prišiel som v slušnom predstihu autobusom č. 50, ktorý ma svoju zástavku hneď pred štadiónom. Do začiaku ostávalo asi 30 minút. V tom momente som začal rozmýšlať - čo ma sem vôbec ťahá? Veď som nemohol vidieť Ronaldinha či Beckhama a ani sa nenadýcham histórie, ktorou dýchajú štadióny európskych gigantov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá vec, ktorá ma zarazila, bol hrací čas! Na Slovenskom futbalovom zväze majú pravdepodobne pracovnú dobu iba do 15:00, aby sa stihli aspoň poniektorí presunúť na šláger pohárovej súťaže. Veď sa ich aj zišla vo VIP-ke celkom slušná kopa. No futbal by sa mal hrať (a vo svete sa ja hrá) pre ľudí. Pre normálnych ľudí, ktorím by mal spôsobiť aspoń aké-také rozptýlenie, či nebodaj zábavu. Ale nikde na svete nehrajú čo i len trochu vážnejší zápas v takomto absurdnom čase! Aká môže prísť divácka návšteva na zápas, ktorý sa hrá v čase, kedy drvivá väčšina obyvateľov na celom Slovensku ešte stále poctivo zarezáva v práci? Ktorá chorá hlava vymýšla takéto termíny? Bolo mi jasné, že kulisu zápasu bude tvoriť pár desiatok ľudí - prevažne študenti, ďalej páriky, ktoré sa idú vyvetrať pred návštevou neďalekého nákupného centra a podobní "závisláci" od futbalu ako som JA. O to väčšie bolo moje pobavenie, keď hlásateľ v 2.polčase ohlásil návštevu niečo vyše 1800 divákov. Tak toľko tam vážení nebolo, ani keby ste pripočítali všetkých zamestnancov už spomenutého nákupno-zábavného centra!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale poďme ďalej pekne po poriadku. Keďže diváci sa trúsili veľmi veľmi pomaly, kúpiť si vstupenku nebol problém. Mimochodom, pre Vás, ktorí ste na tomto štadióne nikdy neboli - vstupenky sa predávaju v akejsi minibúdke, ktorá je vhodná akúrat tak do výkupu zberných surovín. Hrdza ju požiera evidentne už niekoľko rokov, a osobne ľutujem tú pani, ktorá tam musí sedieť. Keď som videl, že dvaja páni (mohli mať asi niečo okolo 40-ky) si kupovali lístok za 50,- Sk, skúsil som si vypýtať študentský lístok. Pani pokladníčka mi povedala, že samozrejme majú. Na prekvapenie som dostal vstupenku z rovnakého balíka ako páni predo mnou a za 50,- Sk. Síce som to celkom nechápal, ale nechcel som robiť pokladníčke problémy a tak som túto "malichernosť" napokon hodil za hlavu. Pri bráne mi jeden z usporiadateľov vstupenku poctivo kontrolne "roztrhol". Asi o meter ďalej už na mňa čakal policajt, ktorý mi veľmi dôkladne prehľadal môj batoh a obsah vreciek na bunde aj nohaviciach. Zrejme som vyzeral ťažko nebezpečne, kedže nikoho predo mnou ani za mnou v najbližšich chvíľach neprehľadával. Mimochodom na tomto zápase bolo toľko policajtov, ako keby sa očakávala návšteva nejakého prezidenta...V neďalekom stánku (alebo rozloženom stole s veľkým slnečníkom) som si ešte kúpil teplú kofolu a slané jadierka. Spokojný som sa mohol vybrať na svoje miesto na tribúnu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo väčšine prípadov si zvyknem sadať na tomto štadióne na najnovšiu tribúnu, kdesi nad domácu striedačku. Toto miesto sa mi svojim spôsobom zápačilo a je tu v podstate dobrý výhľad na celý štadión a tým pádom aj celé dianie. Tak som si vyhliadol svoje miestečko a zamieril som priamo k nemu. Už keď som stál nad sedačkou, zalial ma studený pot. Zabudol som si noviny. Určite sa teraz čudujete prečo noviny? Mám na mysli staré noviny, ktoré si zvyknem dávať pod - veď viete čo...Bohužial, na Slovensku realita, vo svete vec nevidaná, ba priam absurdná. Sedadlo bielej farby bolo tak špinavé, že som si naň kludne nakreslil prstom svoje meno. Prst som mal potom tak špinavý, ako keby som práve chytil kominára za gombík. Možno na prvý pohľad pre niekoho vec nepodstatná, ale aj tak tento fakt čo to hovorí o slovenskom futbale a o ľuďoch, ktorí v ňom pracujú. Týka sa to takmer všetkých štadiónov, na ktoré chodím. A navyše, ak ide o reprezentačné zápasy, zaplatím nemalé vstupné, aby som mohol sedieť na super-špinavej sedačke. Vážení predstavitelia klubov, čo keby ste sa pozreli aj trochu ďalej ako len do salónika vo VIP-lóži na Vašom štadióne?! Čo tak najať zopár brigádnikov, ktorí by tieto sedačky deň-dva pred zápasom vyčistili aspoň vlhkou handrou? Mal som to šťastie byť na štadióne Barcelony - Nou Campe. Absolvoval som tam tzv. Tour de Nou Camp. Okrem úžasnej prehliadky mi neunikol jeden veľmi podstatný detail. Asi 30 ľudí práve umývalo každučké jedno sedadlo v tomto futbalovom chráme. Pýtal som sa domácich, že ako často to takto umývajú. Nechapavo sa na mňa pozreli a s úplnou samozrejmosťou mi odpovedali: "pred každým zápasom pane". Len pre informáciu dodávam, že tých sedačiek je tu takmer 100 000!!! Aký mizerný zlomok predstavuje z tohto čisla štadión Artmedie si viete vyrátať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žeby to u nás nešlo? Nie je u nás dosť rôznych firiem, ktoré priam ponúkajú brigádnikov? Je až taký veľký problém, keď už nie pred každým zápasom, ale aspoň raz za čas dopriať divákovi ako-tak slušné miesto? Všetko je to aj o kultúre. U nás našťastie ľudia nechodia na futbal v parádnych oblekoch a ženy v nových šatách. A tak každý v podstate nad tým mávne rukou a tie "rifle" obetuje a po futbale ich hodí do práčky. Preto mi vtedy tak chýbali tie moje staré noviny...

Pre Vás, ktorí ste to vydržali čítať až do konca, tak zápas skončil 3:0 a bol som veľmi rád, keď rozhodca odpískal koniec...Znova som si povedal, že na futbal opäť dlho nepôjdem, aj keď v autobuse cestou domov som už rozmýšlal, na ktorý štadión sa vyberiem počas blížiaceho sa víkendu...

Tomáš Sobotovič

Tomáš Sobotovič

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj sme tu len raz, prečo si to neužiť... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu