reklama

Futbal: Neospravedlniteľné! - o čo ide v slovenskom futbale?

Máme to za sebou. Dlhoočakávaný (tentokrát) dvojzápas roka, ktorým sme sa mali vrátiť do postupovej hry na EURO 2008. Také ambície mali všetci, ktorí pôsobia v slovenskom futbale, ale aj časť fanúšikovskej verejnosti a jednoducho všetci, ktorí majú futbal radi. Nádej to síce bola malá, ale kým bola reálna, bolo treba ju živiť. Ciele boli stanovené jasne: musíme získať 6 bodov! - rozmenené na drobné poraziť na domácej pôde Írsko a Wales. Pre mužstvo, pomýšľajúce na postup na akýkoľvek záverečný turnaj by to nemala byť neprekonateľná prekážka...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Po vojne je každý generál, ako sa u nás s obľubou hovorí. Tak sa skúsim zahrať na toho generála aj ja (hoci som sa pokúsil niečo naznačiť už aj v mojom predchádzajúcom článku pred samotnými zápasmi...).

Určite sa teraz bude hľadať vinník, prípadne príčiny prečo sa skončili zápasy pre nás fiaskom. Bolo by to tak v každej čo len trochu normálnej krajine, kde majú ľudia futbal radi. Samozrejme, že Slovensko nie je tá pravá - futbalom pobláznená krajina. Ale verím tomu (chcem veriť?), že udalosti, ktoré boli spojené s týmito zápasmi sa budú rozoberať ešte veľmi dlho a na všetkých úrovniach - od názorov fanúšikov v krčmičkách, cez dôkladnú analýzu trénerov až po sebareflexiu na tých najvyšších miestach!

Takže kto nesie najvyšší podiel viny? Hráči? Tréneri? Funkcionári? Médiá? Alebo nebodaj fanúšikovia?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začal by som od hráčov, predsa len sú to práve oni, ktorí môžu svojim výkonom priamo ovplyvniť zápas. Už samotná nominácia trénera Kociana vzbudila záujem. Pre objektívne zdravotné príčiny vypadol Vittek, dlhodobý maród je Jakubko, Škrteľ. Chýbal aj brankár Čontofalský, ktorý uprednostňuje napĺňanie svojej peňaženky dolármi pred ambíciou pravidelne chytávať niekde inde za menšie peniaze. Práve absenciu týchto hráčov náš reprezentačný tréner neustále spomínal. Pre "vekové dôvody" sa Kocian rozlúčil s tzv. staršou generáciou hráčov - Karhan, Varga atď. Tak sa v nominácii ocitli aj hráči bez zápasovej praxe (Greško, Šebo), len aby sme zaplátali diery, prípadne splnili nejaké "záväzky z minulosti".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kruté zrkadlo nášim reprezentantom však nastavili súperi z Veľkej Británie. O futbalistoch z ostrovov vie každý, kto sa o futbal zaujiíma, že nikdy zápas nevzdávajú, nevypúšťajú a to za akéhokoľvek stavu. Majú zdravé sebavedomie, nechýba im ambícia sa stále zlepšovať a väčšina z nich hrá v momentálne najlepšej súťaži na svete (Premier League), prípadne v nižších anglických súťažiach. Naši hráči po príchode na reprezentančný zraz tiež sršali sebavdeomím. Vyhlásenia typu: "Chceme vyhrať", "Získame 6 bodov a sme späť v hre o postup" a podobné len umocňovali dojem, že hráči prišli dobre pripravení a na súperov si veria. Futbalovú precitnutie však nastalo na bratislavskom a potom aj na trnavskom trávniku.
Pokúsim sa zhodnotiť jednotlivých hráčov bližšie v obidvoch stretnutiach - stručné zhodnotenie + známky od 1 do 5 (pričom 1 je najlepšia) - ide o môj subjektívny názor:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Senecký - hoci reprezentačný nováčik, mal byť oporou. Pravidelne chytáva, nechýba mu sebavedomie. Všetko podčiarknuté čerstvým angažmánom v Turecku (aj keď prestup do posledného tímu súťaže je na zamyslenie?!). Inkasoval 7 gólov v dvoch zápasoch, čo je jednoducho veľa. Samozrejme, že všetko chytiť nemohol (Doylova strela), ale niečo mal určite! Navyše pôsobil chaoticky a s prehnaným rešpektom. Známka: 4

Krajčík - nastúpil iba v prvom zápase, kde splnil to, čo z futbalu vie. Jazdil po pravej čiare, ale prihrávka a strela sú u neho španielskou dedinou. Preto je aj jeho spolupráca s ostatnými spoluhráčmi žalostná. Známka: 3
Klimpl - jediným pozitívom bol gól do írskej sieťe. Inak absolútny výbuch, neobratný futbalista dnes jednoducho nemôže hrať vrcholový futbal a navyše na reprezentačnej úrovni. To čo s ním predviedli Walesania a Bellamy bolo na smiech a mohol sa cítiť ako na tom najlepšom kolotoči a navyše grátis. V dánskej lige to asi stačí, takže pán tréner: "Ďakujem, už ma nevolajte!". Známka: 5
Ďurica - mal byť našou stopérskou istotou pri neúčasti Škrteľa, navyše ľavák, z čoho by mal zjavne profitovať. Neviem či ho nakazil Klimpl, alebo mu nárastol počas pôsobenia v Rusku nos až priveľmi hore, ale bol to ďalší z prepadákov v národnom drese. Vykúpal sa v množstve gólov počas týchto dvoch stretnutí a toho pozitívneho bolo veľmi málo. O Bellamym sa mu bude asi snívať ešte veľmi dlho. Známka: 5
Greško - má zázračnú ľavačku, o tom niet pochýb. Jeho centre sú geniálne, ale mať futbalistu na ihrisku iba kvôli tomu je priveľký luxus! Evidentne mu chýba zápasová prax, možno ani on sám nevie, kedy naposledy odohral plnú 90-minútovku. A takýto hráči (so všetkou úctou) predsa nemajú v "repre" čo robiť. A zaradenie do zálohy v prvom zápase bol veľký omyl. Známka: 4
Petráš - poctivý, nenápadný obranca nastupil iba proti Walesu. Ani on rýchlostne nestíhal s rýchlymi Walesanmi a pár gólov padlo aj cez neho. Bohužiaľ zapadol do našej obrannej formácie svojim výkonom. Snaha o útok je u neho dlhodobo žalostná. Známka: 3

Šesták - z Nemecka idú o ňom chýry, že mieri za korunou kráľa strelcov a podobne. O tom, že je rýchly niet pochýb. Či je ale rýchly aj s lotpou, o tom by som už polemizoval. Takisto aj o jeho zaradení na pravú stranú zálohy. Hoci tam hráva aj v klube, tento post mu podľa mňa nesedí. V prvom polčase s Írskom ho spoluhráči uštvali a v druhom polčase už bol neviditeľný. Takisto mu robí problém dať kvalitnú finálnu prihrávku pre útočníka, jednoducho priemer. Známka: 3
Hamšík - len nech sa nepokazí! Jeden z dvojice hráčov na ktorých sa dá pozerať. Je evidentné, že chlapec pri futbale rozmýšľa. Aj keď nie všetko mu vyšlo, snaha bola evidentná. Neustále sa chcel zapájať do hry, chcel tvoriť, prihrávať, strielať. Hoci s Walesom to už bolo slabšie, aj tak náš jednoznačne najlepší hráč v oboch zápasoch. Na ňom a okolo neho treba stavať reprezentáciu. Zatiaľ to síce nie je Rosický, ktorý už v 19-tich rokoch exceloval, ale je na najlepšej ceste. Známka: 2
Sapara - už obohraná pesnička. V reprezentácii a v zápase, kde o niečo ide sa nedokáže presadiť. Z Nórska idú každý týždeň správy o tom, ako je platný a nenahraditeľný pre Rosenborg, koľko prihrávok má v kanadskom bodovaní (vo futbale také niečo je???) a ako sa o neho bijú európske veľkokluby. Ani ich spolupráca s Hamšikom nefungovala, čo potvrdili obaja Marekovia. Stále zaostáva za očakávaním. Známka: 3-
Čech - sebavedomie, ktoré nabral v Sparte či teraz v Porte sa konečne začína prejavovať. Výborná ľavačka, neustály pohyb po celom ihrisku, snaha pýtať si loptu, niečo s ňou spraviť smerom dopredu - toto všetko ho zdobilo v obidvoch stretnutiach a spolu s Hamšíkom náš najlepší hráč. Zdá sa, že aj post ľavého stredopoliara máme vyriešený. Známka: 2
Mintál - "fantóm" ani zďaleka nepripomína hráča, z ktorého šiel ešte prednedávnom strach a bála sa ho celá futbalová Európa. Lenže prišli zranenia, a Marek sa trápi sám so sebou. Náznak zlepšenia prišiel v druhom zápase, keď bol autorom oboch gólov. Od kapitána sa však očakáva ďaleko viac. Známka: 3

Hološko - už to, že na domácej pôde a v zápasoch, ktoré potrebujeme vyhrať hráme na jedného klasického útočníka je samo o sebe choré a nezmyselné. Aj keď ho majú podporovať obidvaja krídeľní hráči, je to divné. Hološko nie je typ vysokého útočníka, ktorý dokáže loptu prebrať, stlmiť a posunúť ďalej. On potrebuje prihrávku do behu a tam je jeho sila. Žiaľ, my sme ju nevyužili. Známka: 3-

Žofčák, Šebo, Obžera - striedajúci hráči, mali priniesť oživenie. To sa však nepodarilo ani jednému z tejto trojice. Obžera nevyužil formu z ligy, a na medzinárodnom fóre bol takmer neviditeľný. Žofčák ešte stále nie je typ, ktorý by vedel potiahnuť reprezentáciu a Šebo utekal, utekal a utekal... Radšej bez známky.

Každopádne si naši hráči spravili poriadnu blamáž, v kluboch budú mať určite čo vysvetlovať a stanú sa terčom vtipných poznámok od spoluhráčov. Dúfajme, že niektorí už najcennejší dres neoblečú. Na zamyslenie je aj fakt, prečo sa niektorí boja otvorene rozprávať o funkcionároch nášho futbalu a o ľuďoch, ktorí majú na starosť futbal v našej krajine...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tréner Kocian určite nesie svoj podiel viny. Ale treba brať do úvahy aj to, že nastúpil do rozbehnutého kvalifikačného vlaku a zjavne sa nestihol oboznámiť so všetkými "cestujúcimi". Pokúšal sa rozdúchať iskierku postupovej nádeje, ktorú zakopala vtedy Galisova družina po dvoch minuloročných domácich blamážach s Nemeckom a Českom to bola viac ako ťažká úloha. Nástup tohto odborníka, žijúceho v Nemecku, bol sprevádzaný pomerne diskutabilne. Niektorí mu vyčítali, že v podstate ako tréner nemá za sebou žiadne významné úspechy. Tí druhí naopak vyzdvihovali jeho moderné trendy, schopnosť komunikovať a nebáť sa dať šancu mladíkom. Každopádne tento tréner si zaslúži pokračovať v načatej práci. Trénovanie v reprezentácii je úplne o niečom inom ako v klube. Tu musí byť "coach" viac manažérom, psychológom ako trénerom.

Za tých pár dní počas zrazu už svojich zverencov základne veci (prihrávka, streľba) nenaučí. Môže sa venovať nácviku štandardiek (čo je inak naša veľká slabina!), prípadne v rýchlosti precvičiť hernú stratégiu, ktorú by malo mužstvo použiť v zápase. Na žiadne veľké tréningy tu určite čas nie je, a aj preto si častokrát naši reprezentanti na tréningu zahrajú nohejbal na uvoľnenie alebo sa idú prejsť do prírody, aby si vyvetrali hlavy.

Tréner sa po dvojzápase zachoval ako chlap. Rozhodne nestrkal hlavu do piesku, neschovával sa pred médiami, nebál sa označiť výsledok zápasu s Walesom za hanbu. Z výkonu svojich zverencov bol veľmi sklamaný. Nepochybujem, že si všetko dôkladne rozanalyzuje, zhodnotí prečo sme súpera nedokázali predčiť a určite s tým po čase vystúpi aj na verejnosť a do médií - ak teda dostane priestor. Dnešný futbal sa hrá predovšetkým zo zabezpečenej obrany, mužstvá sa snažia držať súpera čo najďalej od svojej brány. To si vyžaduje dôkladné a včasné pristupovanie k hráčom. A samozrejme sú nutné rýchlostné predpoklady hráčov, keďže dnes je ten špičkový futbal hlavne o rýchlosti a vynikajúcej práci s loptou v tejto rýchlosti. To všetko musí tréner Kocian vštepovať a zdôrazňovať do hláv svojich zverencov. Frázy, ktoré zazneli aj po tomto stretnutí, mi už pomaly, ale isto začínajú isť hore krkom. Po každom jednom zápase (a to už pekných pár rokov) sa vyhovárame ako sa poučíme z tohto stretnutia, urobili sme naivné chyby a nabudúce to bude s našim mladým mužstvom len lepšie. Tieto slová zaznievajú tak od hráčov, ako aj od realizačného tímu či funkcionárov. Aj v tomto by mohol Kocian prelomiť roky zaužívané stojate ľady a už konečne povedať pravdu, aj keď by mohla niekoho bolieť. Uvidíme ako sa rozhodne výkonný výbor SFZ a či ponechá dôveru tomuto trénerovi aj naďalej. Moje osobné odporúčanie: ÁNO!

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Slovenský futbalový zväz (SFZ) - alebo inak povedané prední funkcionári. Vedenie nášho futbalu. Hlavy pomazané, ktoré rozhodujú o tom či onom. Majú pod palcom futbalové dianie na celom Slovensku. Niektorí sú tak zakorenení na svojich teplých miestach, že dostať ich odtiať bude chcieť nadľudský výkon. Podobná situácia tu už v histórii samostatného Slovenska bola. Rumuni nám v kvalifikácii naložili doma 5 kúskov a vtedajší prezident SFZ Služanič musel po búrke nevôle zo strany klubov, médií a fanúšikov odstúpiť. História sa nám teda zopakovala a dúfajme, že sa zopakuje až do úplného konca. Písať o všetkých prešľapoch súčasného vedenia by zaplnilo poriadne veľký priestor a aj preto je to zbytočné.
Dá sa to kľudne vyjadriť aj pár prívlastkami: nekompetentnosť, neschopnosť, neochota počúvať názor druhých, alibizmus, pretvárka, chamtivosť, zahľadenosť do seba, plané vyhlásenia, bezduchá propaganda a mnohé a mnohé ďalšie. Pridajte si aké len chcete a aké Vás napadnú. Každý, kto sa len trochu o futbal zaujíma a má ho rád vie, že momentálnu personálna skladbu na SFZ je tvorí jedna banda, ktorá už v žiadnom prípade nemá čo nášmu futbalu dať. Vyčerpali všetky svoje slogany, s ktorými boli viac-menej na smiech. Údajný boj proti korupcii, ktorá nepochybne vládne v našom futbale sa takisto podarilo zakamuflovať až pod čiernu zem. Machinácie s "kolkami" boli len akousi epizódkou, ktorá mierne otriasla celým zväzom, ale skúsení "súdruhovia" sa s tým dokázali vysporiadať a vedeli potiahnuť za tie správne motúziky. Následne výhlasená nulová tolerancia korupcii už prišla len ako posledný planý pokus napraviť si negativny obraz vo verejnosti. Lenže tá nie je tak hlúpa, aby sa dala oblafnúť nejakými planými sľubmi a heslami. Rovnáké hodnotenie platí aj na marketingového partnera SFZ - firmu ŠportProgress. Pán Miklós by sa zrejme mal venovať absolútne inej činnosti a vôbec nie futbalu, keďže na jeho obchodné praktiky tu nie je nikto zvedavý. Takisto by zrejme opäť mohol zasadnúť aj do školských lavíc, aby si preskúšal svoju matematiku na úrovni 4.triedy.

Aj preto si na tomto mieste dovolím vyzvať vedenie Slovenského futbalového zväzu na čele s prezidentom Františkom Laurincom a rovnako aj Vojtecha Miklósa - ODSTÚPTE, ODÍĎTE !!! Stačilo, zbaľte sa a nikdy viac!

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Médiá - pred týmto dvojzápasom sa predstavitelia SFZ obrátili aj na médiá. Vraj má naša reprezentácia nedostatočnú propagáciu v porovnaní s Európou. Vyjadril sa dokonca aj sám hlavný orgán ŠportProgressu V. Miklós, ktorý opäť raz presvedčil o svojej nekonečnej zahľadenosti do seba a snahe čo najviac naplniť vlastné vrecká.

Médiá na Slovensku majú svoju pozíciu sťaženú aj tým, že väčšina z nich je pod "skrytým vplyvom" nejakej osoby, ktorá stojí v pozadí. Preto sa tu o slobodnej novinárčine dá hovoriť iba skutočne ťažko a novinári si dobre rozmyslia, čo napíšu alebo odvysielajú. Zo všetkých týchto "trápnych" situácií pripomeniem iba jednu. Minuloročný zápas Corgoň ligy medzi Artmediou Petržalka a Spartakom Trnava. Tisíckam ľudí priamo na štadióne bolo evidentne jasné, že s týmto zápasom určite niečo nie je v poriadku. Videli to novinári, funkcionári na tribúne, sponzori, ale hlavne diváci. Všetci čakali čo sa udeje, ale búrka prešla veľmi rýchlo. Vo večernom spravodajstve komerčnej TV JOJ (o ktorej je známe, že je pod vplyvom p. Kmotríka) sa tomuto zápasu venovali ako bežnému ligovému stretnutiu a o "zaujimávých faktoch" (hodený bicykel z hľadiska bol len jemným naznačením, že toto slovenský divák nechce) sa neunúvali informovať. Zdá sa Vám to v poriadku?

A potom sa predstavitelia a generálny sekretár SFZ Miloš Tomáš vo veľkom hneve obrátia na médiá, že nedostatočne propagujú futbal a reprezentáciu. Že ten ich "produkt", ktorým sa pýšia pred svojim partnermi v UEFA a FIFA, nedokážu dostatočne predať, lebo majú slabú podporu médií. Médiá a novinári sa nesmú báť. Teraz je rad práve na nich, aby vyvynuli tlak na futbalových činovníkov a prinútili ich zodpovedať sa za súčasný stav nášho futbalu. Rovnako tak musia apelovať na predstaviteľov jednotlivých futbalových klubov, ktoré pôsobia v našich najvyšších futbalových súťažiach. Veď pri odvolávaní Služaniča to boli práve kluboví prezidenti na čele s Hozlárom (vtedy prezident Ozeta Dukla Trenčín), ktorí chceli zmeny. Sám som zvedavý, ako sa k tejto "kauze" teraz médiá postavia a či nezabudnú do najbližšej ligovej soboty, že sme utrpeli medzinárodnú blamáž, ktorá môže mať siahodlhé následky. A v neposlednom rade očakávam, kedy naša verejno-právna televízia uskutoční televíznu diskusiu, v ktorej sa do hĺbky bude venovať všetkým problémom, ktoré kvária náš futbal?

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Fanúšikovia - dnes je zrejme aj odvážne povedať, či má slovenský futbal nejakých fanúšikov, ktorí sú hrdí na svoje futbalové národné mužstvo. Náš futbal dostáva jednu ranu za druhou a aj tým najväčším optimistom pomaly dochádza trpezlivosť. Ďalšie údery dostávajú fanúšikovia od SFZ. Nezmyselné rozhodnutia, ktoré sa odvolávajú na UEFU, pričom tá o ničom netuší, sú vrcholom absurdnosti. Protesty jednotlivých FAN-klubov (inak SFZ vo svojich úradných správach uvádza FUN-kluby /ďaľší dôkaz nekompetentnosti) po celom Slovensku akoby nikto ani nevnímal a nevidel. Jednoducho aj diváci majú hranicu trpezlivosti a tá pretiekla už pomerne dávno. Aj preto tu bol ohlásený viac-menej tichý bojkot reprezentačného mužstva, v nádeji, že sa niečo pohne smerom dopredu. Slovenský divák chce vidieť svoj obľúbený tím, obľúbeného hráča. Chce chodiť na svoje reprezentačné mužstvo, ktoré nechá na ihrisku všetky svoje sily. Toto dokáže oceniť ten slovenský divák, ktorý je zatracovaný kade-tade.
Vážení, problém nášho futbalu určite nespočíva v divákoch! Preto nehľadajme chyby tam kde nie sú.


Na záver Vás všetkých vyzývam na diskusiu. Nielen o tomto dvojzápase, ale o celom slovenskom futbale (prípadne športe).

Tomáš Sobotovič

Tomáš Sobotovič

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj sme tu len raz, prečo si to neužiť... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu