reklama

O jednom futbalovom zápase...(Slovensko-Francúzsko)

Mal to byť sviatok. Futbalový sviatok, na ktorý sa tešilo množstvo ľudí z celého Slovenska. Mali k nám zavítať vicemajstri sveta z roku 2006, víťazi svetového šampionátu 1998 a takisto majstri Európy na rok 2000. Bola to vlastne splátka za náš zápas na Stade de France, kde sme súperovi robili sparingpartnera (mimochodom vyhrali sme 2:1!) pred blížiacimi sa MS 2006...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Futbalisti z krajiny "Galského kohúta" patria medzi to najlepšie, čo momentálny svetový futbal ponúka. Na reprezentačný zraz sa títo hráči schádzajú z veľkoklubov po celej Európe - dodávateľmi sú napr. Arsenal, Chelsea, Manchester, Juventus, Lyon - to všetko sú v dnešnom futbale pojmy a rovnaké pojmy predstavujú aj samotní hráči typu Henry, Vieira, Abidal či Frey.

Niekedy na jar 2007 sa rozhodlo, že tento zápas sa bude hrať v Trnave, kde majú svoj svätostánok futbalisti miestneho "červeno-čírneho" Spartaka. Veď Štadión Antona Malatinského (ŠAM) sa nedávno rekonštruoval, robil sa vyhrievaný trávník, zastrešila sa jedna z tribún, osvetlenie si tiež prešlo svojou generálnou opravou a navyše na tomto štadióne ľudia priam "dýchajú hráčom na krk", keďže medzi ihriskom a tribúnami sú minimálne vzdialenosti. Aj keď sa aj tomuto štadiónu dá čo-to vytknúť, stále viac sa približuje európskym trendom.
Jedným z dôvodov, prečo sa zápas mal hrať na ŠAM-e bol aj ten, že rozpadávajúce sa Tehelné pole už dávno nespĺňa ani tie základné kritériá, ktoré diktuje svojim zväzom UEFA. Kvalifikačné stretnutia sa tam mohli hrať iba vďaka výnimke, ktorú si vymodlikal Slovenský futbalový zväz s prísľubom, že okamžite začne riešiť situáciu s výstavbou nového Národného futbalového štadióna. A do ďalšej kvalifikácie, ktorá sa začne na jeseň 2008 sa štadión určite nestihne postaviť, takže je treba hľadať náhradné riešenie, keď nechceme hrávať domáce reprezentačné stretnutia vo Viedni, Budapešti či Prahe - to by už len bola blamáž. Ale to je už iná téma a vôbec nemám chuť ani náladu sa ňou zaoberať...
Ďalším dôvodom prečo hrať v Trnave bola tzv. "skúška trnavského diváka", ako to nazvali nielen prední predstavitelia nášho futbalu (Laurinec a spol.). Vraj diváci v Trnave chodia iba na svoj milovaný Spartak a k reprezentácii nemajú kladný vzťah a do hľadiská neprídu (vôbec neviem, kto túto "múdru" vetu už dávnejšie povedal a už vôbec netuším čo ňou chcel dosiahnuť).

Ale prejdem k samotnému dňu D - ten bol včera 22.8.2007, a pokúsim sa zhodnotiť tento futbalový večer. Zápas Slovensko - Francúzsko bol naplánovaný na pomerne neskorú hodinu. Veď hrať futbal o 21:00, na to slovenskí fanúšikovia (a možno aj futbalisti) skutočne nemajú byť odkiaľ zvyknutí. Liga sa u nás zvykne hrávať kľudne aj cez pracovný deň o 14:30, takže aj preto to mohol byť pre niekoho mierny šok a radšej uprednostnil pohodlie pred televíznou obrazovkou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na domáce zápasy "repre" chodím pravidelne, a po predchádzajúcich skúsenostiach s organizáciou (či dezorganizáciou?!) týchto stretnutí som sa aj tentokrát vybral s veľmi slušným časovým predstihom. Z Bratislavy sme vyrazili o 19-tej hodine, cesta po diaľnici prebehla hladko a sem-tam sme videli auto so šálom alebo slovenskou vlajkou. Do Trnavy sme prišli približne o 19:45, a priorita číslo 1 bola nájsť ten správny "flek" na parkovanie. Dopravu už riadili policajti, v okolí štadióna už bolo cítiť, že dnes sa tu odohrá medzištátny zápas. ŠPZ-ky na autách dávali jasne najavo, že ľudia prišli zo všetkých kútov Slovenska. Samozrejme lákadlom boli aj hviezdy v mužstve nášho súpera - veď kedy budete mať možnosť najbližšie vidieť zblízka Henryho? Možno takpri zápasoch Ligy majstrov v televízii...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po zaparkovaní sme sa pomaly vybrali smerom k sektoru, do ktorého sme mali vstupenky. Na štadión prúdili už hodinu pred stretnutím davy ľudí, čo dávalo nádej na vysokú návštevu. Usporiadatelia už pár dní pred stretnutím vyzývali fanúšikov, aby radšej prišli v predstihu.
Aj v Trnave už zaviedli tzv. "turniketový vstupenkový systém", ktorí u nás ešte stále nie je samozrejmosťou a povinnosťou. V podstate ide o to, aby sa na štadión dostal iba majiteľ platnej vstupenky, ktorá je označená jedinečným čiarovým kódom. Lenže to by všetko muselo fungovať na výbornú a všetci "organizátori" (alebo ako ich nazvať?) by museli vedieť čo majú robiť. To sa však na Slovensku asi stať nemôže. Mali sme vstupenky na tribúnu Sever, na ktorú sa očakával aj najväčší divácky nápor. Neviem aká je presne kapacita tejto tribúny, ale tých 5-6 tisíc ľudí sa tam určite zmestí. Usporiadatelia však otvorili iba 3 vchody a to neveštilo nič dobré. Nervozita u ľudí čakajúcich v nekonečných radoch pred vchodom na seba nenechala dlho čakať a už hodinu pred stretnutím sa spred štadióna ozývali "chválospevy" na Laurinca (prezident SFZ), Miklósa (šéf ŠportProgresu) a iných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skúsim opísať ako prebieha vstup na slovenský futbalový štadión, ak akože o "niečo" ide:
Prídem pred vstupnú bránu, zaradím sa už do aj tak nekonečnej rady. Približne po 20-tich minútach, ktoré som strávil v strede davu a v neskutočnom dusne, kde môže labilnejší človek kľudne odpadnúť,som uz konečne pred sebou videl turniket. Takže som s radosťou položil lístok pod čítacie zariadenie. Na moje prekvapenie ma však turniket odmietal pustiť. Sektor, ktorý bol napísaný nad vstupnou bránou sa zhodoval so sektorom, ktorý som mal ja na svojej vstupenke. Takže som nerozumel v čom je problém. To ma absolútne naštvalo, keďže som zdržoval nielen sám seba, ale aj masu ľudí čakajúcu za mnou. Samozrejme usporiadatelia (ak tých ľudí tak vôbec môžem nazvať pre ich neschopnosť) mi nevedeli vysvetliť prečo to tak je. A navyše ma poslali von, vraj mam skúsiť vedľajší vstup. Takže som sa musel pretlačiť naspäť cez to množstvo ľudí, v ktorom väčšina okamžite zneistela, či ich vstupenku turniket pustí, alebo absolvujú rovnakú "zábavu" ako ja. Neostávalo mi nič iné, iba prebiť sa k ďalšiemu z 3 vstupov a skúsiť šťastie tam. Po ďalších približne 5 minútach som sa dostal na radu a neveril som vlastným očiam! Pri tomto vstupe nebol turniket, ale iba ďalší z usporiadateľov a trhal lístky!!! (nemohol ma pustiť ten prvý usporiadateľ, keď vedel, že vedľa aj tak turniket nie je?!?). To už mi prišlo naozaj smiešne a tiež by ma zaujímalo, ako organizátori zrátali počet divákov, keďže všetci cez turnikety neprešli (nevšimol som si, že by si robili čiarky na papierik za každého prejdeného diváka).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po tomto úžasnom zážitku ma čakal ďalší - povedal by som, že bonbónik večera (hoci tým mal byť Henry a spol.). Po prejdení "živým"ľudským turniketom nasledovala osobná prehliadka! Áno, čitate dobre - na futbalovom štadióne prehliadajú každého jedného človeka. Muž, žena, dieťa, jednoducho každý od 0 do X rokov sa musí podrobiť prehliadke, ako keby mal minimálne dvojstranový register trestov a vo väzení odsedených aspoň 5 rokov. Chlapík s obuškom za opaskom, v čiernej uniforme s názvom "SECURITY" si asi splnil detský sen a hrá sa na silného a najdôležitejšieho muža v meste. Ostatní jeho kolegovia ho s veľkým rešpektom počúvajú a riadia sa jeho nezmyselnými pokynmi.

Na tomto mieste sa chcem spýtať: PROSÍM VÁS, KTO NARIADIL/POVOLIL OSOBNÉ PREHLIADKY A NA ZÁKLADE AKÉHO ZÁKONA ma môže prehliadať nejaký chlapík s nápisom Security na chrbte?

Veď to je choré a absolutne nezmyselné. A už vôbec nehovorím o nejakej ľudskej dôstojnosti. Po tejto procedúre som sa už mohol pohybovať v areáli štadióna pokojne, keďže som vedel, že mi tu žiadne "nebezpečenstvo" (veď čo keby ma niekto napadol s plastovou fľašou?) nehrozí. Spokojný som sa postavil do nekonečnej rady do bufetu, aby som si kúpil nejaké "nealko-osvieženie" a naďalej sledoval ako podstupujú prehliadky ďalší a ďalší diváci.

Myslel som si, že už ma neprekvapí nič,ale to som sa ťažko mýlil. Asi 6-ročný chlapec, musel po prehliadke odovzdať plastovú paličku, na ktorej mal slovenskú zástavku (mimochodom, tieto zástavky rozdávali na minulom reprezentačnom stretnutí priamo na štadióne v Bratislave, a ta palička vyzerala naozaj "nebezpečne"...). Hanbil by som sa až pod čiernu zem, keby som musel niečo takéto spraviť. Onedlho sa dostali na radu dvaja fanúšikovia, ktorí boli komplet oblečení v našich národných farbách - dres, parochne, klobúky, v rukách bubny a naladení si tento večer užiť a pomáhať rozprúdiť atmosféru. ALE! Šéfko s nápisom Security (už sa opakujem, ale je to fakt smiešne) ich jednoducho nepustil, pretože mali so sebou nebezbečné "paličky na bubnovanie"!!! Poviem Vám, to už je naozaj nebezpečná zbraň a ja som sa obzeral po najbližšom únikovom východe - veď čo ak by ma začali naháňať s tymi paličkami? Na otázku, že čím teda majú na ten bubon bubnovať, im "mudry čierny muž" odpovedal a názorne to aj sám predviedol - vraj rukou a 2 x buchol do bubna...Takže paličky ostali pri vchode (myslím, že tiež niečo stoja!) a ďalší 2 naštvaní fanúšikovia mohli ísť na tribúnu. Tam som sa vybral aj ja, a usadil som sa na svoje miesto.

Ten kto bol niekedy na futbale v zahraničí (Anglicko,Nemecko,Taliansko) si musí pripadať ako v nejakej zločineckej krajine alebo v najhoršom sne! Len v skratke spomeniem, že na návšteve Premier League Vám žiadna osobná prehliadka rozhodne nehrozí a v batohu môžete mať so sebou aj dvojlitrovú fľašu na občerstvenie... Naštastie na tribúne už žiadny "dôležití" usporiadatelia neúčinkovali a vládla tam pohodová atmosféra, kde sa ľudia tešia na pekný športový zážitok.

Zápas sa nehral v nejakom vysokom tempe - bol to prototyp prípravného stretnutia, kde sa ani jedno z mužstiev nehrnulo bezhlavo dopredu. Hru mali pod kontrolou hráči "Les Blues" a šibalský Henryho gól len umocnil dojem, že za takýmito súpermi ešte stále zaostávame vo všetkých činnostiach. Najkrašie chvíľky prišli od 80. minúty, kedy sa uskutočnila famózna prekrikovačka SPARTAK-TRNAVA medzi severnou a južnou tribúnou. Pridali sa k nej všetci - nielen domáci trnavčania. Spokojné publikum si potom ešte zakričalo aj Slovensko-Gól a to naše povestné Slovenskóóó a mohlo sa ísť domov.

Aj tak vyzera futbal u nás...

Na záver menšia fotogaléria:

http://www.ukazto.com/img/1-g3o1.jpg

http://www.ukazto.com/img/Radostzfandenia.jpg

http://www.ukazto.com/img/BOSS-frajer.jpg

http://www.ukazto.com/img/trapko-x381.jpg

A ešte zopár videí, ktoré hovoria veľa:

http://www.youtube.com/watch?v=B4Ba5Z3Adm8

http://www.youtube.com/watch?v=TJB1-AT-sao

http://www.youtube.com/watch?v=keiCC91__KQ

Tomáš Sobotovič

Tomáš Sobotovič

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj sme tu len raz, prečo si to neužiť... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu